Egypt Egypt Egypt

 

Zápisky z potápačského safari : EGYPT  South & St. Johns 2012

Cesta prebiehala v poriadku. Na parkovisku pred LÍDLom, sme sa postupne zoznamovali a čakanie na autobus si krátili ochutnávkou hruškovice, čo nám pomáhalo prekonať 6 stupňovú teplotu ovzdušia. Druhá skupina účastníkov si krátila čakanie v reštaurácii na plavárni. Ani sa im nechcelo do autobusu, tak boli rozbehnutí. Do Katowíc ešte zopár fliaš padlo. Nevyspatí sme sa ocitli pred terminálom Katowiczkého letiska. Skoré ráno nás vítalo 5-timi stupňami. Let prebiehal celkom v pohode. Len toho miesta medzi sedadlami bolo zúfalo skromne. Natešení sme za ideálneho počasia sledovali prelet ponad more a približovanie k letisku v MARSA ALAM. Je to letisko len kúsok od pobrežia, uprostred ničoho. Všade navôkol len piesok a kamenie. Až na tie procedúry s udeľovaním VÍZ, to bolo pomerne  rýchle. Vonku nás ovanul vzduch ako z fénu (31 °C).  Než sme zistili, že autobus ktorý nás nečaká, nás vlastne čaká, slušne sme sa spotili. Teda sme sa faraónskym busom presunuli do nejakého vyčkávacieho prístavu, asi 60 km od letiska popri pobrežiu smerom na juh. Tam kotvilo niekoľko lodí, skonštruovaných za jediným účelom - slúžiť potápačom. Jedna krajšia než druhá. Tá naša sa volala "APHRODITE". Postupne nás člnmi navozili spolu s batožinou na jej palubu. S Jarom sme si zabrali kajutu č.5, v prednej časti v podpalubí, na ľavoboku. Prvý deň sme sa stihli zoznámiť s pravidlami, ktoré na lodi platia. Loď bola rozdelená na "suchú" a "mokrú" časť. Mokrá časť mala podlahu z dreva neošetreného žiadnym voskom, či iným klzkým náterom a zahŕňala plošinu pri schodíkoch na výstupe z vody, celú zadnú časť paluby na úrovni lavičiek so stojanmi na fľaše a zadná časť paluby na poschodí (tam sme napokon trávili najviac času cez deň aj v noci). Suchá časť mala podlahu nalakovanú a ošetrovanú niečím lesklým. Loď od prvého okamihu pôsobila pekne, čisto. Vidno, že je pravidelne udržiavaná. Chodíme na boso. Svoju obuv preto uvidíme až na konci výpravy, keď zakotvíme v prístave. Každý dostal pridelené svoje miesto na žaket s fľašou a plastovú debnu na ostatnú výstroj. Po oboch stranách zadnej paluby boli umne pripevnené ramienka na neoprénové obleky. Jednoducho všetko čo môže potápač potrebovať. Začali sme obedom. Famózny. Večera bola ešte chutnejšia. Mohli sme si vybrať zo 4 druhov zeleninových šalátov, niekoľko bezmäsitých aj mäsových pokrmov. Zvyšok dňa sme sa potĺkali po lodi a konzumovali alkohol, pretože ten deň sme nepotápali. Pripravili sme si len veci na nasledujúci deň/ponor.

Nedeľné ráno nás privítalo 32 °C. Po vynikajúcich raňajkách sa naša loď presunula na lokalitu "SAˈAB MARSA ALAM". Mali sme konečne možnosť zažiť pocity skutočných námorníkov. Loď rozrážala vlny a ladne sa pohupovala, čím sme si overili, ako nám sadli raňajky. No niektorým nesadli, tak nakŕmili rybičky. Ani množstvo zhliadnutých dokumentov, či prečítaných kníh, nikoho nepripraví na to, čo pod hladinou skutočne uvidí. Útes bol plný života, v celom vodnom stĺpci. Neuveriteľné množstvá rýb, rybičiek najrôznejších farieb, tvarov a veľkostí. Už chvíľu po zanorení sme uvideli prvú raju modroškvrnnú -Taeniura lymma. Je to nebezpečný, ale krásny živočích, v tejto oblasti sa vyskytuje pomerne hojne. Zaujímavé boli aj kráčajúce ryby z rodu jašterohlavovitých -Synodus dermatogenys, či rôzne druhy bodlokovitých -Acanthuridae, či nádherne žltých Chaetodon auripes. Lacovi sa podarilo svojou holou hlavou zavadiť o jedovatý (ohnivý) korál -Millepora dichotoma, pričom sa malý kúsok ulomil a pri pomalom páde ku dnu mu zľahka zavadil o obnaženú časť krku. Po vynorení to vyzeralo dosť hrozivo. Našťastie je Laco odolný jedinec a okrem jednorázového ošetrenia  zranenie nesposôbilo žiadne ďalšie komplikácie. Teplota vody sa pohybovala od 31 °C na povrchu po 30,4 °C dole v 12-tich metroch. Posádka nám pomáhala z vody. Majú to nacvičené. Starajú sa o nás ako o malé deti. Sú skvelí (až mi to lezie na nervy, chýba mi nejaký namosúrený xicht). Po grandióznom obede, ktorý Mišo prespal, sa opäť presúvame na ďalšiu lokalitu. Volá sa "SAˈAB MARSA". Útes obmýva prúd, s ktorým sme si museli poradiť - čo nám neskúseným suchozemcom potápajúcim len v pokojných vodách našich lomov dalo trošku zabrať. Stálo to však za to. Útes prekypoval životom. Aj muréna jávska (Gymnothorax javanicus) čo sa na nás zubila, naháňala trošku strach. To sme ešte neboli dosť oťukaní. Samé výstavné kusy.

Celú noc sme sa plavili. More nebolo úplne pokojné, ale kapitán to zvládol. V pondelok ráno sme sa zobudili pri kotvení na "HABIL ALI". Budíček, brífing a šup do vody. Už o 06:14 h sme naskákali zo zodiaku na okraj útesu. Tá cesta zodiakom skákajúcim cez vlny dala časti našej skupinky poriadne zabrať (vraj ešte chvíľočku a kŕmia ryby). Oboplávali sme útes plný života, čo to nafotili a boli sme radi, že nemusíme späť do zodiaku, ale rovno na loď. V tých vlnách to bola aj tak zaujímavá skúsenosť. Ale bolo to skvelé. Druhý ponor sme urobili na "BIG GOTA". Veľmi pekný útes porastený všetkým možným. Kým sme sa strojili na palube tak sa nám prišla ukázať korytnačka. to asii aby nás navnadila. Potom si v kľude odplávala nad reef a pod vodou sme ju už nestretli. Ponor bol pekný, no ja som si ho moc neužil. Zasekol sa mi inflátor, musel som odpájať hadicu a krídlo dofukovať ústami. Laco mi to pomohol opraviť, ale tá pohoda z ponoru bola preč. Spotreba plynu obrovská, tak som to chlapcom pokašlal a po 45 min nás vyhnali von. Po ponore riadna oprava a ďalší ponor na reefe "DANGER". Ten sme si už naozaj užili všetci. Skvelá lokalita, pekný útes s platom v 20 až 30 m s bielym pieskom, jaskyňami, prekypujúci životom. Famózny ponor. Už sa tešíme na noc. Nočný ponor sa podľa očakávaní naozaj vydaril. Svetlá bateriek boli po celom útese. Na každom kúsku útesu sa pred svetlami snažili ukryť  rôzne živočíchy. Noční lovci sa vydali za korisťou a desiatky potápačov sa nádejalo, že ich útoky uvidia. Murény boli doslova všade. Jednoducho úžasný ponor, krásny deň. Neskôr večer sme to nad pohárikom rozoberali.

Noc sme prečkali na tom istom mieste. Ešte za súmraku sme sa presunuli na "GOTA SORAYA". Chvíľu po 6-tej sme si dali utorkový ranný ponor a hneď po ňom výdatné, chutné raňajky. Potom sme sa presunuli na najjužnejšie miesto našej výpravy - "HABILI JAFFA" - útes tvaru tenisovej rakety. Počas brífingu sa musel aj ostrieľaný domorodý divemaster Magdi H. Badri držať, aby nespadol. Pekne to tam hojdalo. Ponor bol ale aj tak pekný. Zodiakom nás vyviezli na útes, tam sme zhučali dole a postupne stúpajúc sme ho oboplávali. Tentoraz bez žraloka, ale šťastlivci vyfotili aj chobotnicu. Laco mal šťastie, našiel baterku. Naproti tomu Michal včera pri nočnom ponore baterku stratil. Ja som zas pri rannom ponore stratil dve skrutky z backplatu. Včera mi inflátor nepretržite dofukoval, dnes neustále uchádzal/upúšťal. Inak všetko OK. Ešte že máme vo výprave šikovného mechanika. *Náš Laco hravo odstránil každú závadu. Tretí, veľmi pekný ponor sme urobili na "ST. JOHN CAVES". Veľmi členitý, čarovný útes s množstvom jaskýň a jaskyniek. Veľmi pekné.

Laco vypočúval kapitána a priniesol nám informácie o lodi, na ktorej sa plavíme. Tu sú: klasifikácia: Luxury Plus - Gold Class; Postavené: 2008; Počet hostí: 22 (23); dĺžka: 36 m · šírka: 8,3 m motory: 2 x MANN TD 1200 HP; generátory: 2 x Perkins Silent 85 kW; navigácia: GPS, Sonar, radar; komunikácia: rádio VHF, HF, satelitný telefón; nádrže na vodu: 16 ton + odsoľovacia jednotka; Bezpečnosť a záchrana: 35 záchranných viest, 2 záchranné člny pre 35 osôb; , požiarny alarm, lekárnička, kyslíková súprava. Kapitán je na našej lodi od jej spustenia na vodu v roku 2008, ale kapitána lodi robí už 13 rokov. Posádku lodi tvorí 10 mužov. 1x kapitán, 2 muži v kuchyni, 2x stevardi, 1x mechanik a 4x plavčíci.

Nasledoval asi 3 h presun smerom na sever. Zakotvili sme na "DOLPHEN REEF", kde sme si po skvelej večeri dali skvelý nočný ponor. Neuveriteľné množstvo rýb z rodu Scorpaenidae - najmä perutínov diabolských - Pterois miles a perutínov ohnivých -Pterois volitans, predbiehajúcich sa v požieraní svojej koristi. Šli za svetlom baterky ako nočné motýle. Príjemne unavení, sme rozoberali, čo kto zaujímavé videl, nafotil. V prítmí hornej paluby, sme sledovali prezentácie fotografií a popíjali (nápoje, ktoré sú posádke zapovedané).

Streda - ráno 05:30 h - brífing. Krátko po 6-tej už sme boli vo vode. Fajn ponor. Nasledovali skvelé výdatné raňajky a už sme dvíhali kotvy. Prešli sme sotva pár stoviek metrov, keď zaznel zvon, (ktorým nás zvolávali na brífing, či na jedlo)a výkriky šíriace sa po lodi: "DOLPHINS!!!". Už chápeme, prečo túto lokalitu pomenovali práve tak. Ešte nikdy neboli všetci tak rýchlo pripravení. Naskákali sme do zodiakov a hurá za delfínmi. Boli to neopakovateľné chvíle. Eufória, ktorá všetkých ovládla, bola cítiť všade. Bolo to fantastické. Nezabudnuteľné okamihy. Delfíny všade okolo nás skákali, šantili, možno sa predvádzali. Plávali pomedzi nás. Pozoroval som mláďa, ktoré sa snažilo dostať k mlieku, ale matka ho odmietala. Z druhej strany jej už prejavoval náklonnosť statný samec. Plávali tak blízko, že sa na ich hladkej koži dali pozorovať jazvičky po zúbkoch jedincov rovnakého druhu. Vynárali sa medzi nami a mizli pod nami v hĺbke. Potom húf zmenil smer a odplával ďalej. Z ostaných lodí na vôkol vyrazili desiatky potápačov, len so šnorchlom a plutvami. Čochvíľa nás bolo na hladine len o trochu menej ako delfínov. Ešte sme sa párkrát presunuli zodiakmi a napokon sme márny hon za delfínmi vzdali a vrátili sa vyčerpaní, ale šťastní na loď. Pokračovali sme na lokalitu "SHAAB CLAUDIO". Pred jedenástou sme naskákali do vody, absolvovali pekný ponor na reefe prešpikovanom jaskyňami. Cez niektoré sme prekľučkovali na druhú stranu útesu, do nádherných korálových záhrad. Očarujúca paleta tvarov a farieb. Chviľu po ponore sme si pochutnali na skvelom obede a nasledoval presun na ďalšiu lokalitu. *poznámka na okraj: Prestáva ma baviť do log book-u zapisovať, čo všetko som videl, veď keby som nepísal len tie najzaujímavejšie živočíchy, mohol by som si pokojne opísať register tej najpodrobnejšej knihy o živočíchoch červeného mora. A ešte som si všimol, že sme už tak rozožratí, že zhoršená viditeľnosť (vplyvom prúdov zvíreného piesku) na mizerných 30 m sa nám vôbec nepáči...  Viditeľnosť na ďalšom reefe bola našťastie opäť v norme (aspoň 50 m). Na veľmi malebnom útese "ABU GALAWA SMALL" sme si na rýchlo urobili 45 min ponor. Hneď na začiatku (pod miestom kde sme kotvili), bol vrak  jachty. Uprostred útesu sa nachádzala obrovská záhrada koralov všemožných tvarov, so všetkým tým mikrosvetom na každom kúsku koralu. Každý koral poskytuje útočisko rybkám a iným tvorom tých najrozmanitejších tvarov a farieb. Nechali sme sa unášať pomalým prúdom a pokojne pozorovali tento tak veľmi iný svet. Útes bol čarovný. Avšak o chvíľu už sme tam neboli sami a vo vode, na malom útese s ocitlo naraz niekoľko desiatok potápačov. Na miestach, kde sa terén zužoval do rokliny, ktorou sa dalo vplávať do záhrady uprostred, sa tvorili zápchy, ako na exponovaných chodníkoch na horské chaty v Tatrách uprostred prázdnin. Ale to neuberá týmto malebným miestam na kráse. Sotva sa vynoril posledný potápač, posádka odviazala loď a vydali sme sa na 4-hodinovú plavbu na našu ďalšiu zastávku: "EL DAHRA". Tam sme uskutočnili nočný ponor. Kuchár pripravil chutné krevety, ale museli počkať až vylezieme z vody. Večera bola neobvykle neskoro, ale bola skvelá, ako vlastne vždy. Zato nočný ponor nestál za veľa. Všade rozvírený piesok, sediment. Zatiaľ najhoršia viditeľnosť (tak 15až 20 m). Ale videli sme španielsku tanečnicu -Hexabranchus sanguineus, ktorá sa vlastne po slovensky volá "bajadéra pestrá" a "morskú ružu", čo sú stuhy obsahujúce státisíce jej vajíčok. Zblízka sme si poobzerali rôzne druhy ploskozubcov, najviac obdivovaný farebný -Chlorurus sordidus -ploskozubec tupohlavý. Našli sme aj kapitálny kus crocodile fish -Papilloculiceps longiceps - česky zploštelec dlouhohlavý. Chlapi dráždili štvorzubcov rodu Arothron hispidus, aby sa trošku nafúkli a na fotografiách vyzerali atraktívnejšie. Ostne ale žiadny nevystrčil, len sa trošku nafúkli. Po večeri krátka siesta. Ako sme sa dozvedeli, čaká nás v noci 7-hodinová plavba, nie práve najpokojnejším červeným morom. Dúfam, že sa nám bude dobre spať. Ešte pred spaním rozjímam na prove lode rozrážajúcej vlny, pozorujúc nekonečný modrý obzor. Ošľahaný morským vetrom zrazu chápem, prečo majú námorníci odjakživa v úcte more, prírodu. Ten neskrotný živel. Odchádzajúc od delfínov v "Dolphen reef", plávali sme okolo čerstvého vraku luxusnej jachty, trčiaceho z vody na okraji útesu. Tak som si uvedomil, že ukotviť loď potme, pri útese, nie je až také jednoduché. More nikomu chybu neprepáči.

Štvrtkový ranný ponor na "ELPHIUSTONE" absolvoval za náš klub iba Jaro s Michalom. Ja a Laco sme zostali na lodi. Na brífingu to vypadalo na náročný ponor v prúde, až sme mali o chlapov obavy. Ani ja, ani Laco sme sa na to necítili. Laco si dal večer o dva štamprlíky viac, ja som už od 4-tej rána strávil viac času na záchodíku ako v kajute. Keď sa ani po viac ako 30 minútach pokus o vyviazanie lode na útese nepodaril, padlo rozhodnutie o priamom výsadku z lode. Potápači teda naskákali do vĺn, zmizli pod hladinou a nechali sa unášať prúdom. Naša loď celú hodinu manévrovala v blízkosti útesu. A neboli sme jediní. Potápačské lode krúžili okolo útesu ako supy okolo mršiny. Postupne zhadzovali svoj náklad potápačov a nafukovacími člnmi ich zvážali späť. Vlny boli tak veľké, že nebolo bezpečné pokúšať sa vystúpiť z člna na loď. Potápači museli pri lodi vyskákať naľahko do vody a vyliezť na loď po rebríkoch. No podľa slov účastníkov ponoru to bol aj najriskantnejší manéver celého driftového ponoru. Sotva sa na palubu vyšvihol posledný potápač, už sme uháňali na ďalší útes. Na obzore už vidno pevninu, ba dokonca budovy a typickú architektúru. Sme v dosahu GSM signálu, ktorý sa nestráca. Ďalšie kotvisko je pokojné, tiché, zatiaľ sme sami. Na "ABU DABAB 2" sme šli do vody napokon až po potápačoch z lode čo tu zakotvila o 2 hodiny neskôr ako my. Bol to príjemný odpočinkový ponor v malej vode s nepatrným prúdom na opačnej strane reefu. Plávali sme cez korálové záhrady na obdivovali rozmanitosť života na tomto útese. Konečne som aj ja objavil chobotnicu. Videli sme aj svetlé bodkované monštrum (o ktorom som si myslel, že je to garupa). Som spokojný. Moje telo vydržalo s vylučovaním až do návratu na loď. Ešte šťastie, že ma moji súputnici nenechali trpieť. Jeden z členov expedície je okrem iného aj lekár (anesteziológ). Príjemný chlapík, vždy dobre naladený (ako väčšina našej osádky). Obvykle vyzerám dosť blbo, ale dnes som asi vypadal obzvlášť divne, pretože len čo ma na rannom brífingu videl, okamžite priniesol svoju expedičnú lekáreň a naordinoval mi nejakú tabletu, ešte pár kvapiek z tamtoho a ďalšie tablety so sebou... Keď som po odpoludňajšom ponore vyzeral skoro ako človek, ani mi nezakázal ako podporný prostriedok malé dávky etanolu (o čo sa postarali moji starostliví kamaráti z klubu, na čele s Lacom). Po iste výbornom obede (ja som mal suchú ryžu a arabský chlieb), nasledovala dlhá siesta. Na odpoludňajší ponor sme šli tesne pred 15-tou hodinou na "ABU DABAB 3". Náš starostlivý Abút mal asi obavy, že si neporadíme s prúdom a tak sme absolvovali ponor veľmi, ale veľmi podobný ako "ABU DABAB 2". Šťastlivci opäť videli, niektorí aj nafotili žraloka. Čerešničkou na torte boli Klauni v ostroružovej sasanke. Po ponore nás ako obvykle čakalo malé občerstvenie, tentoraz pizza a pukance. Kuchár je kúzelník, elegán, právom hrdý na svoje umenie. Keď sa občas objaví na palube má na sebe naškrobený biely rondon s čiernymi detailami a elegantným doplnkom na krku. Usmieva sa popod fúzy, pofajčieva, zdvorilo pozdraví. Ten chlapík dokáže divy. V miniatúrnej lodnej kuchynke, kde sa všetko hojdá v rytme lode, dokáže vyčarovať neuveriteľné množstvo pokrmov v množstve postačujúcom ukojiť hlad, či mlsné chute 23 hostí i 10 členov posádky. Rozmaznáva nás každý deň. Ešte boli tácky s jedlom plné a loď už uháňala na ďalšie miesto. Postupujeme bližšie k pobrežiu, stále na sever, až do zátoky, na reef "MARSA EL SHOUNA". Vymenili sme si miesto s francúzskou loďou a ostali v zátoke sami. Okolo pol siedmej sme hupsli do vody. Možno je to vďaka blízkosti pobrežia, možno plytkým dnom, alebo tým že sme rozmaznaní, ale viditeľnosť nás sklamala. Vo vode plávalo množstvo sedimentu, tráv, planktonu... Videli sme ale loviť excelentnú skorpénu -Scorpaena scrofa (po našom ropušnicu). Množstvo pteroisov volitans. Jaro s buddym mal zas šťastie a pri pozorovaní kŕmenia pteroisa zažili útok raje modroškvrnitej na pteroisa. Večer nám to farbisto rozprával. Po ponore nášmu Magdimu chýbali dvaja potápači a začal zmätene behať po lodi. Aj napriek snedej pokožke, bol značne pobledlý. Zvyšok účastníkov ho upokojoval, niektorí ich dokonca videli na pravoboku. Preto sa vynorili na ľavoboku. Už sme sa nevedeli dočkať večere. Bola to POSLEDNÁ VEČERA NA LODI. Okrem iných pokrmov sa na pulte vynímal pečený moriak. Po skutočne výdatnej večeri priniesli do konferenčnej miestnosti (v ktorej sme absolvovali všetky brífingy) fakt veľkú tortu. Jediná žena výpravy mala tú česť ju rozkrájať. Po polhodinke šermovania nožiskom si spotená mohla odpočinúť. Magdi vyhlásil, že nepôjdeme spať, pokiaľ to nedojeme. Ferko mi kúsok torty povolil, tak som si po dni suchej stravy gurmánsky vychutnával každé sústo. Nebola presladená, bola nadýchaná, veľmi chutná. Ale my sme boli úplne plní. Jedla aj dojmov. Večer sme pri poháriku rozoberali zážitky z ponorov aj zo života. Postupne sa zbližujeme, dohovárame výmenu fotografií, debatujeme, hráme karty a tiež odpadávame únavou. Budíček sme si dohodli o dve hodiny neskôr, čakajú nás posledné dva ponory. Večer plynie. Občas sa tu mihne Semir, ktorý sa ako tieň pohybuje medzi nami a stará sa o to, aby nám nič nechýbalo. Dopĺňa chladničku o nápoje, obsluhuje nás v jedálni a upratuje nám izby, keď sa potápame.

Neskorý ranný piatkový ponor sme teda dali na "MARSA EL SHOUNA". Viditeľnosť sa oproti nočnému ponoru podstatne zlepšila, no i tak bola horšia ako na iných lokalitách. Jaro, Rasťo a spol. mali šťastie a videli aj obrovskú karetu a dokonca MANTU pieskovú. Tešili sme sa na rúrkovce, no nevyšlo to. Niektorí už neudržali svoje emócie a dávajú najavo sklamanie. Iní sú však spokojní. Viac ľudí, viac chutí, viac názorov. Ako celok je to však skvelé. Báječné potápanie s dobrou partiou, kde nikto nepokazí srandu. Užívame si to, veď čochvíľa je tu posledný predponorový brífing. Posledný ponor. Na "MARSA UMM EL ROOS". Výsadok z člna bol pre mňa dosť hektický. Najskôr moja hlava pristála na niekoho fľaši, až mi v ušiach zazvonilo. Ešte som sa nestihol spamätať a už mi v tej trme-vrme bublín ktosi strhol masku. Ešte stále som si ju držal, takže sa vlastne nič nestalo, dokiaľ mi ju ktosi nevykopol z ruky. Bleskovo som naslepo šmátral v bublinách. Našťastie som ju zachytil. Sotva sme sa ponorili, už nám Abút ukázal prvú korytnačku. Majestátne plávala, nevšímajúc si húf potápačov, bažiacich po najlepšom zábere. Abút sa snažil, tento raz nám to vynahradil. O chvíľu tam bola crocodile fish -Papilloculiceps longiceps, aj muréna jávská - Gymnothorax javanicus. Potom priamo proti nám plávala nádherná obrovská kareta. Z pod nej trčal asi 70 cm štítovec. Vôbec sme jej nevadili, sadla si pod nás do piesku, štítovec si preliezol nahor a v pokoji nám pózoval. Nádhera. Keď sme sa nabažili tej scenérie (resp. keď nás prebral pohľad na manometer), nechali sme sa unášať prúdom a pomaly stúpajúc sme sa vynorili až pri našej lodi. Potom sme opláchli výstroj sladkou vodou a rozložili na sušenie na hornej palube. Ešte posledný skvelý obed (kalamáre, krevety, ryby, šaláty, baklažán...) a kotvíme v prístave. Už len vysycujeme, relaxujeme, sumarizujeme, dohadujeme kontakty, výmeny fotografií...

Prvý krát po týždni sme sa dotkli pevnej zeme. Prístav bol súčasťou rezortu "Port Ghalib Marsa Alam". Slnko už bolo nízko, skvelé svetlo na fotografovanie. Prehovoril som Laca, aby šiel so mnou kúsok ďalej do prístavu, kde sa k oblohe týčili palmy vysadené popri prístavnom móle. Vedel som, že pri takom svetle sa dajú urobiť skvelé fotky. Lacovi sa príliš nechcelo, ale nakoniec išiel. Povedal mi vystupujúc z lode: "Ty ma vždy nahovoríš na nejakú hlúposť (a nepoužil pritom tento výraz)". Zašli sme asi 700 m od lode. Urobili sme len pár fotografií pretože mi vypovedala službu batéria vo foťáku a vrátili sme sa na loď. Vlastne sme sa vracali na miesto, kde naša loď stála. Keď sme prichádzali na miesto obdivovali sme loď, ktorá práve vyštartovala od móla. Zrazu sme si uvedomili, že tú loď poznáme. Z hornej paluby nám mávala väčšina osadenstva (vraj kamaráti, pokojne nás tam nechali). Tak sme tam stáli na brehu, pozerali za našou vzďaľujúcou sa loďou a mávali našim bývalým kamarátom. Vtedy z Laca vypadlo: "Tušil som to!" Našťastie sme nepodľahli panike a na mieste, kde kotvila APHRODITE nás čakal jeden z našich plavčíkov so zodiakom, na ktorom sme onedlho dohonili našu loď. Ani sme sa nemuseli znepokojovať, kapitán sa len rozhodol natankovať. Neskôr sme sa vrátili na to isté miesto na móle. Keď sa zotmelo, všetci si vytiahli obuv v ktorej sme pred týždňom prišli na loď a vyrazili na prehliadku rezortu. Niekoľkokrát sme prešli jedinú trhovú ulicu v rezorte a na vlastnej koži zažili povestný arabský obchodnícky talent miestnych predavačov. Vyskúšali sme si zjednávanie ceny aj neodbytnosť predavačov. Alkohol nikde, tak sme nepohrdli ani nealko nápojmi a skvelou kávou. K tomu šíša a pravý arabský večer bol tu.

Posledná noc na lodi, posledné raňajky na lodi. Potom už len dobaliť a presunúť sa autobusom na letisko. Let sa nám trošku oneskoril, ale mali sme aspoň možnosť zblízka pozorovať voľnú tvorbu cien v reštaurácii pred letiskom. Potom už len nevyhnutné letiskové formality, let do Katowíc a cesta busom do Žiliny. Čo dodať. Bol to skvelý trip. Som rád, že som to mohol zažiť.

Peter Čičman

Z tejto expedície som si odniesol niekoľko ponaučení:

1. Nikdy si na potápačský zájazd neberte požičanú výstroj, ktorú ste si riadne nevyskúšali a nie ste úplne presvedčení o jej bezchybnom stave. Oprava výstroja niekde na lodi nie je vždy úplne dostupná. Závada na výstroji Vám môže skomplikovať ponor, zvýšiť spotrebu plynu, či urobiť dieru do rozpočtu. V každom prípade Vám dokáže pokaziť náladu z inak perfektnej akcie.

2. Snažte sa zaradiť do skupiny potápačov s rovnakým správaním sa vo vode (ideálne rovnaká filozofia ponoru, aspoň približne rovnaká spotreba plynu a rovnaké priority). Spoliehať sa na to, že Vaše dobre mienené rady neskúsenému (alebo nebodaj egocentrickému) potápačovi problém vyriešia, je číry nezmysel. Skupina sa logicky musí podriadiť členovi s najvyššou spotrebou plynu. Tým sa riadi dĺžka ponoru všetkých členov skupiny. To v praxi znamená, že ak aj máte plnú fľašu, musíte z vody von, keď má jeden člen Vašej skupiny len 40 barov. Ak chcete fotografovať, či natáčať, mali by ste sa zaradiť do skupiny s rovnakými prioritami/záujmami.

3. Na lodi si vyberte miesto na odkladanie svojej výstroje a ukladajte si ju vždy na to isté miesto. Odnímateľné súčasti výstroje si ukladajte do pridelenej debny ihneď po ponore. Ak je pre plnenie tlakových nádob rôznymi plynmi (napr. vzduch a nitrox) potrebné odlišovať fľaše zaužívaným spôsobom, urobte tak ihneď po ponore.

4. Majte vždy dobrú náladu. V čase keď sa potápate, musia milióny ľudí do práce  :o)

 

texty Peter, edit by Palo

Posledná úprava ( Utorok, 21 Január 2014 11:01 )