Richňava 05.2012 Richňava 05.2012 Richňava 05.2012

 

Tradičná jarná akcia na potápačskej chate na Rychňavskom tajchu

 

Po minuloročnom opakovanom nezdare sa nám tento rok podarilo obnoviť tradičnú akciu na potápačskej chate na Richňavskom tajchu. V piatok popoludní 4. mája 2012 sme naložili svoju výstroj aj náš nový malý prenosný kompresor a vyrazili na miesto konania tradičnej akcie.
Veľká Richňava nás privítala pokojnou hladinou v ktorej sa zrkadlili slnečné lúče. Ako uprostred leta.  Trošku nás zbrzdili a naše nadšenie schladili hromady štrku, nasypané na príjazdovej ceste k chate. Úspešne sme zdolali aj túto poslednú prekážku a už o pol šiestej sme si priťukli po prvý krát, na zdar akcie, aby sa nám ľahšie nosili veci do chaty. Michal sa ihneď pustil do grilovania na našom klubovom elektrickom grile. Vyvetrali sme, nachystali hostinu a štrngli sme si. V družnej debate, za neustálej degustácie nakrájaných dobrôt a nápojov sme čakali aj s naším čestným hosťom Milanom na príjazd Laca. Na naše veľké prekvapenie si s prejazdom cez obrubníky poradil hravo. A tak musel zostať bez chutných nápojov s obsahom alkoholu ešte dlhšie. Zneužili sme ho na odvoz Milana do Štiavnice. Náskok, ktorý sme mali, už však nemal šancu dohnať, akokoľvek sme sa snažili...
Chystali sme sa na nočný ponor, prešvihli sme ale ten správny čas a Michala premohla únava. Zaspal. Preto sme sa napokon po polnoci zanorili len Jaro a ja. Veď nám za to Michal aj poriadne vyčinil. Napriek tomu, že voda pri pohľade z brehu vypadala priezračná, realita bola typicky Richňavská. Napriek tomu sme videli množstvo úhorov, ostriežov a šťúk. Veľmi príjemný, naozaj nočný ponor. O svoje zážitky z ponoru sme sa ochotne podelili a postupne vyprázdnili taniere s nakrájanými dobrotami. Až hluk vtákov, ktorý nad ránom spustili svoje hlasné štebotanie a spev, nás upozornil na to, že je najvyšší čas na zaslúžený odpočinok.
Po vykonaní rannej osobnej hygieny, som naštartoval kompresor a dofúkali sme fľaše. Čo to sme opäť pojedli a dbali sme aj na pitný režim. Veď hydratácia pred ponorom je tiež dôležitý krok prípravy. Rozhodli sme sa, že je čas navštíviť pamätnú dosku nášho bývalého predsedu. Podľa zapamätaných súradníc (tie stromy na brehu našťastie zatiaľ nevyrezali) sme sa zanorili v zložení Laco, Michal a Peter. Jaro na nás dohliadal na brehu. Úspešne sme našli pomníček, očistili ho a zapálili sme mu sviečku (chemické svetlo v uzatvorenej plastovej tyčinke). Tú starú sme samozrejme odniesli so sebou na breh do komunálneho odpadu. Michal si samozrejme na ponor zobral svoju obľúbenú celotvárovú masku, ale pred zanorením si zle založil manžetu na kukle, čo ho stálo takmer 100 bar tlaku v jeho zásobníku. Preto sme sa vrátili do plytšej vody a on sa rozhodol ponor ukončiť po preplávaní malej vody smerom ku kovovým schodíkom. Jaro na to dohliadol a tak som sa s Lacom rozhodol preskúmať Richňavu trochu podrobnejšie. Zistili sme, že vyššie teploty poriadne zamiešali vodu. Takže priezračná voda bola len na povrchu. Od hĺbky 0,5m do 11m bola viditeľnosť typicky Richňavská, od 0,5 do 1,5m. Pod 11 m oveľa čistejšia, 2 až 3m, ale samozrejme tma. Devastácia predmetov umiestnených na kapni pokračuje. Kladieme si otázky, aký sú to ľudia – potápači, ktorý úmyselne poškodzujú atrakcie ? Žiaľ, aj takí potápači existujú. Nie sú schopní dodržiavať základné pravidlá slušnosti, úcty k práci ostatných. Nemôžu len tak preplávať okolo a tešiť sa pohľadom. Ich nenechavé ruky devastujú... Možno následky dusíkovej narkózy ?!?, pokúšam sa v duchu ospravedlňovať ich počínanie... Ale v 10-tich metroch ?!? To ťažko. Sú to úbožiaci. Je to smutné, ale taká je realita. Ďalšie smutné „civilizačné“ prejavy sme objavili pred koncom ponoru. Dno pri vjazde do „novej Drevenej dediny“ (luxusný, nevskusný resort vyrastajúci na mieste bývalého pionierskeho tábora) je posiate plechovkami od piva, fľašami a pohármi. Prítomnosť väčšieho množstva ťažko pracujúcich remeselníkov je zjavný... Oni tam onedlho práce skončia, ale to svinstvo na dne zostane. Made in Slovakia. Napriek tomu to bol pekný, tradičný ponor.
Vyliezli sme teda z vody, aby sme sa podelili o naše zážitky z ponoru a dofúkali fľaše. Prihotovili sme si výdatné občerstvenie a pomaly sme sa pustili do upratovania chaty, aby sme ju vrátili čistú. Našli sme si dokonca čas prerokovať klubové záležitosti. Keďže sme sa zišli v počte štvor-pätinovej väčšiny, mohli sme hlasovať aj o dôležitých veciach. Zhodli sme sa na pokračovaní príjmania zakázok na jednoduché potápačské práce, ktoré sú v možnostiach nášho klubu. Predseda pokarhal nášho pokladníka, kvôli vedeniu klubového účtovníctva a uložili sme mu úlohu tento stav zlepšiť. Riešili sme aj najpálčivejšiu otázku výjazdu na klubové potápanie do EGYPTa. Zhodli sme sa na tom, že tam rozhodne chceme ísť. Rozdelili sme si úlohy a dohodli termín ďalšieho stretnutia. Počas toho úsilia vodiči už zostali na nealko nápojoch, ale ja s Michalom sme si vytýčili úlohu doraziť zvyšky vo fľašiach s tým, čo vodiči nemôžu. Bojovali sme statočne a napokon sme tesne vyhrali. No z bezpečnostných dôvodov sme na odpoludňajší ponor zabudli. Takto posilnení na cestu sme odovzdali chatu a vybrali sa na spiatočnú cestu, ktorá prebehla bez prekvapení hladko a rýchlo.
Sme radi, že sa nám podarilo nadviazať na tradíciu spoločensko-potápačských akcií na Richňave. Bolo to fajn. Tešíme sa dovidenia nabudúce.

Posledná úprava ( Pondelok, 21 Máj 2012 13:52 )