Richňava 13.11.2009 Richňava 13.11.2009 Richňava 13.11.2009

13-teho a 14-teho novembra 2009  Chata RICHŇAVA

Prejavom dobrej vôle zachovať potápačský klub MANTA Žilina a spolupodieľať sa na fungovaní klubu, bola ja účasť na tradičnej koncoročnej akcii „chata RICHŇAVA“, ktorú sme podnikli 13-teho a 14-teho novembra 2009.

Ako to už v živote býva, keď sa niečo môže skomplikovať, tak sa to aj skomplikuje. Tak to bolo aj s našou účasťou na plánovanej tradičnej akcii. Napokon padla voľba na spomínané dni a kto mohol, prišiel. Zišli sme sa v zložení: Jaro a Michal, Klemo s Ankou si ako posilu vzali syna Klemka a Peťa. Aby mne to nebolo ľúto, zobral som si svoju Ajku. Svojou návštevou nás poctili aj dlhoroční zaslúžilí potápači, diskutéri: Milan a Zdeno. Nevyšlo to len Lacovi a Pavlovi. Teploty vonku sa držali na 7 stupňoch, ako sa na neskorú jeseň sluší a patrí. V chate sme si však užívali príjemného teplúčka z piecky, o ktorú sa prevažne staral Michal, ale aj z teplých, či zahrievajúcich nápojov. Tak ako sa nám rozprúdila krv v žilách, rozprúdila sa aj debata. Padali vtipy, spomienky a potápačské zážitky a historky. Michal rozkúril gril a postaral sa o tepelnú úpravu prinesených pokrmov, až sme sa za ušami oblizovali. Už od obeda sme sa chystali na nočný ponor a tak sme sa s blížiacou sa polnocou začali ustrojovať a pobrali do vody. Obloha plná hviezd, jasno, že sme na suchu ani baterky nepotrebovali. Voda nás prekvapila peknou viditeľnosťou 2 až 4 m, teplotou 5 stupňou Celziových. Užili sme si veľmi pekný nočný ponor a všetci sme sa zdraví a úplne triezvi vynorili. Poponáhľali sme sa z výstroje, dobehnúť zameškanú konzumáciu zahrievacích nápojov. Ako to už býva, debaty pokračovali až do odpadnutia posledných rozprávačov.

Keď sme sa dopoludnia postupne prebrali a občerstvili, rozhodli sme, že bez Pavla a Laca schôdzovať nebudeme. Radšej teda pôjdeme ešte raz do vody. Dofúkali sme si fľaše a vrátili chatu do podoby pred našim príchodom. Počasie nám prialo a hoci teplota vzduchu nestúpla nad 7 stupňov, vykukujúce slniečko nás lákalo do vody. Tak sme tomu volaniu podľahli a okolo obeda sme sa zanorili. Oproti nočnému ponoru sa viditeľnosť podstatne znížila, na jeden až dva metre, ale teplota vody zostala rovnaká. Absolvovali sme pekný ponor. Obzreli sme si priepusť v hrádzi z Veľkej do Malej Richňavy, poobdivovali lenivé ostrieže a šťuku a zistili, čo všetko poničili nenechavci na kapni. Neobišli sme ani Lackov pomníček. Zapálili sme mu sviečku, vlastne chemické svetlo – lightstick. Bola to po dlhšom čase v podstate vydarená klubová akcia, na počesť Ing. Lacka Sedlačka.