Ružín 23.8.2010 Ružín 23.8.2010 Ružín 23.8.2010

 

22. a 23. októbra 2010 Chata RICHŇAVA
Po tom, čo sme sa zocelili a stmelili pri potápačských prácach na vodnej stavbe Ružín I a Ružín II. sme sa zišli na tradičnej jesennej akcii „chata RICHŇAVA“, ktorú sme podnikli 22-heho a 23-tieho októbra 2010.
     Naše rady opustila ďalšia potápačka, klub sa scvrkol o ďalšieho člena. Možno aj preto sme sa tentoraz na chate, na Richňavskom tajchu, zišli všetci zostávajúci. Teda: Jaro, Michal, Pavel, Laco a ja. Akoto už v jeseni býva, teplota vzduchu sa ani napriek slnečným lúčom nevyšplhala nad 7 stupňov. Nám to však nevadilo. Náš kamarát, potápač, rozprávač Milan sa postaral, aby sme prišli do vyhriatej chaty, čo nám hneď na úvod náramne zlepšilo náladu. Preventívne sme však pristúpili ku konzumácii zahrievacích a relaxačných nápojov. Michal sa už tradične ujal grilu a postaral sa o prinesené údeniny. Degustáciou ugrilovaných dobrôt a privezených nápojov sme zbierali kalórie na plánovaný nočný ponor. Ako to už býva, spomínali sme, zasmiali sme sa. Tandem Jaro a Milan, sa ukázal ako bezodná studnica potápačských zážitkov a historiek. Ani sme nepostrehli, ako ten čas beží. Predsa len bola naša vôľa absolvovať nočný ponor väčšia ako zemská príťažlivosť, preto sme nezostali sedieť, ale začali sme sa strojiť. Síce nás Michal, ktorý si medzičasom na jedno očko zdriemol,  spočiatku obviňoval, že sme chceli ísť do vody bez neho, ale napokon všetko dobre dopadlo a hodinu pred polnocou sme sa zanorili. Bola jasná bezoblačná noc. Voda nás však tentoraz neprekvapila peknou viditeľnosťou. Odhadol som ju tak od 0,5 po max. 2 m, teplota vody 8 stupňou Celziových. Spočiatku sa naplno prejavilo, že Michal je zvyknutý potápať najmä s Jarom a chvíľu nám trvalo, než sme sa zladili. Napriek tomu sme si užili veľmi pekný nočný ponor a všetci sme sa zdraví a takmer úplne triezvi vynorili. Poponáhľali sme sa odstrojovaním, dobehnúť zameškané. Pohodové rozprávanie všakovakých príbehov pokračovalo až do odpadnutia posledných rozprávačov nad ránom. Marí sa mi, že som skoro ráno videl Milana (ktorého sme napokon prehovorili, aby zostal s nami miesto nočného pochodu domov), ako túžobne očakáva, keď sa zobudí nejaký fajčiar. Došli mu cigarety a to bolo horšie, ako keď nemohol spať. Zdalo sa mu, že niekto strašne chrápe, že sa to nedá vydržať. Ale kto by to mohol byť ? Ach Tí fajčiari.
     Keď sme sa dopoludnia postupne prebrali a občerstvili, rozhodli sme, že sa budeme venovať povinnostiam - schôdzovať. Bola nás nadpolovičná väčšina a preto sme v rámci výročnej schôdze zvolili nového pokladníka a pripravili sa na odchod ďalšieho člena. Klement patril k zakladajúcim členom nášho klubu, ale v  poslednom období rezignoval, vyjadroval len nesúlad činnosti/nečinnosti nášho klubu s jeho predstavami. Oficiálne doposiaľ rezignáciu na členstvo nepodal, odkázal len, že nemá zaplatené členské a už ho neuhradí. Prebrali sme oficiality a na odľahčenie sme sa rozhodli, ísť ešte na jeden ponor. Jaro sa necítil dobre, ozvalo sa staršie zranenie a tak som s Michalom utvoril dvojicu ja. Dofúkali sme si fľaše, ako tak upratali chatu a šup do sucháčov. Počasie nám prialo a hoci teplota vzduchu nestúpla, slniečko nás povzbudzovalo k ponoru. Okolo obeda sme sa zanorili. Oproti nočnému ponoru sa viditeľnosť nezmenila, pol až dva metre, teplota vody tiež neklesla. Absolvovali sme v celku pekný ponor. Obzreli sme si priepusť v hrádzi z Veľkej do Malej Richňavy a poobdivovali lenivé ryby. Neobišli sme ani Lackov pomníček. Chceli sme mu zapáliť sviečku -chemické svetlo – lightstick, ale stratil som ju. Šťastne sme sa v zdraví vynorili, pobalili a spokojní vrátili domov. Pekná, pohodová, klubová akcia.