Richňava 24.10.2009 Richňava 24.10.2009 Richňava 24.10.2009

 

24.10.2009 RICHŇAVA
Po dlhšej dobe sa môžete na našich stránkach stretnúť s kratučkou reportážou z ponoru na Richňavskom tajchu. Bola to po dlhšej dobe „klubová akcia“ na ktorej si považoval za česť zúčastniť sa každý člen klubu, preto sa nás aj drvivá väčšina zúčastnila. Tento ponor sme zasvätili umiestneniu pamätnej dosky (pomníčku) nášmu nestorovi, priateľovi, učiteľovi, kamarátovi... predsedovi klubu, Ing. Ladislavovi Sedlačkovi, ktorý nás v máji 2009 navždy opustil. Dnes sa nás iste usmieva z potápačského neba, do ktorého iste odišiel priamo z potápania na Korzike.
Z dobrovoľných príspevkov sme nechali zhotoviť pomníček, ktorý sme doplnili fotografiou. Rozhodli sme sa umiestniť ho na Richňavskom tajchu, pretože táto lokalita sa najčastejšie viaže na naše spomienky na nášho Lacka, Laca, uja Laca... a aj on mal tento kút Slovenska rád.
Zišli sme sa teda v hojnom počte. Prvá osádka dorazila v zložení: Anka, Klemo, Peťo a Peter. Za nimi dorazil Jaro a Michal. Chýbal iba Pavel a Laco. Počasie predchádzajúcich dní nebolo ideálne a aj cestou sme bojovali s hmlou. No len čo sme začali vybaľovať našu výstroj, hmla začala nesmelo stúpať a občas presvitajúce slniečko dodávalo optimizmus. Ortuť v teplomeri sa vyšplhala až k 10 stupňom Celziovým, jednoducho príjemný jesenný deň. Nastrojili sme sa, Klement popruhmi omotal a upevnil pomníček, zobrali sme zdvíhací vak a šup do vody. Viditeľnosť síce nebola ideálna, pohyboval sa medzi 2,5 m až 0,5 m. V šesť stupňovej vode sme poľahky našli vopred vytipované miesto umiestnenia a pomocou zdvíhacieho vaku spustili pamätnú dosku na dno. Pretože práca so zdvíhacím vakom nie je príliš častou zábavkou pri ponoroch, nedostatok skúseností sa prejavil. Mramorová tabuľa napokon klesala rýchlejšie ako sme si predstavovali, ale napokon všetko dobre dopadlo. Umiestnili sme ju na vytýčené miesto, mimo bežné trasy ponorov, z obáv o jej úmyselné poškodenie, či zničenie. Áno i takí potápači sa nájdu. Počas ponorov na tejto atraktívnej lokalite nič nenechajú na pokoji, poškodzujú všetko na čo cestou narazia...
Vynorili sme sa do pekného jesenného dňa s pocitom dobre vykonanej práce. Na cestu sme sa ešte občerstvili v miestnom penzióne a zanechali Richňavu i s pomníčkom svojmu osudu.