Krátka správička z pravidelnej jarnej akcie na Richňave

 

Richnava11052013


Prvú tohtoročnú klubovú akciu - tradičné stretnutie na potápačskej chate pri Richňavských tajchoch sme absolvovali 10-teho a 11-teho mája 2013. Akcie sa zúčastnila štvorpätinová väčšina klubu a náš tradičný hosť (a zároveň správca chaty) Milan.

Príroda Štiavnických vrchov nás privítala neobvykle vysokými teplotami a sviežimi farbami  a vôňami jari. Všetko pučí, kvitne, rozvoniava, svieti slniečko a voda láka. Dorazili sme neobvykle zavčasu.  Dokonca aj Laco dorazil ešte pred zotmením. Sotva sme stihli čosi zjesť z toho, čo Michal ugriloval na našom klubovom grile. Ani sme sa nestihli dostať do nálady. Povykladali sme výstroj z Lacovho nového silného tátoša a za neustáleho občerstvovania sme sa pustili do fúkania fliaš. Nemuseli sme tak ani rušiť nočný kľud (prenechali sme to pre tento krát iným návštevníkom Richňavských tajchov). Zatiaľ, čo sme sa s Jarom (predsedom) a Lacom kochali našim šikovným kompresorom a uvažovali o výmene olejov (ten do kompresora sme tam dokonca mali pripravený), Michal, ktorý sa už postaral o gastronomické zážitky, rozhodol sa postarať sa aj o teplo domova a spokojný a unavený sa pobral na zaslúžený odpočinok. Keď sme zistili, že husté oblaky dymu sa na nás nehrnú zo susednej chaty, ale z tej našej, vybehli sme hore. Nahmatali sme okná a vyvetrali. Keď sme nefunkčné horné dvierka piecky nahradili niečím spoľahlivejším (kúskami plechov) a dym prestal prúdiť do miestnosti, zistili sme, že Michal mal strach aby nám nebola zima a priložil ako v treskúcich mrazoch. Dymovod bol rozžeravený do oranžova, ale keď sme na piecke poupchávali všetky škáročky, postupne ochladli na únosnú mieru. Tak sme v krátkych rukávoch sedeli a občerstvovali sa rôznymi pochutinami, nápojmi  i príbehmi a spomienkami. Vybrali sme sa aj na ďalšiu obhliadku vôd Veľkej Richňavy. Pri tej prvej (ešte pred polnocou) Michal svojou super extra light led optic baterkou prilákal na brehy toľko ľudí, že sme sa radšej skryli do chaty (je celkom možné, že mysleli na pristávanie mimozemských bytostí). Keďže určiť spoľahlivo kvalitu vody pohľadom z brehu nasvietením prenosným svietidlom je takmer nemožné, rozhodol sa Jaro že to skúsi. Okolo tretej hodiny sa niekoľko krát pokúsil a napokon aj zanoril. Ja s Lacom sme boli hladinová podpora a navigátor. Zanovito sa pokúšal niečo vidieť, ale aj nám na brehu bolo jasné, že to má márne. Asi po 20-tich minútach  to napokon vzdal. Starostlivou analýzou a na základe pozorovania, som o niečo neskôr, spoločne s Lacom dospeli k názoru, že nie sú vhodné podmienky na nočný ponor počas noci a rozhodli sme sa venovať iným činnostiam. Tak napríklad ja, ešte pred svitaním, odpočinku spánkom. Onedlho môj príklad nasledoval Jaro. Aby však niekto zostal na stráži, čiastočne odpočinutý Michal sa rozhodol až do skorých ranných hodín robiť Lacovi spoločnosť. Spoločne držali stráž a prezentovali svoje postoje a komentovali vnútropolitickú aj zahraničnú politiku blízkemu okoliu. Okolo siedmej ráno sme si vymenili miesta a bdiaca smena zaľahla a spiaca sa podujala pripraviť raňajky, svačinu. Rôznymi debatami sme si krátili čas medzi občerstvovaním a krátkym spánkom až do odpoludnia, keď sme s Lacom absolvovali zábavný ponor, okorenený občasným hľadaním, kŕmením rybičiek a nachádzaním stratených masiek. Voda bola od hladiny do 3 až 4 m ako nízkotučné mlieko, s viditeľnosťou na koniec ruky. Medzi 4 m až do 12 m bola celkom slušná viditeľnosť, od 1 m až do 2,5m. Žiaľ pod 12 m opäť mlieko. Vďaka neobvykle vysokej hladine vody, som dole po prvý raz nameral 19m. Ešte sme dofúkali fľaše, aby sme boli pripravení na nadchádzajúce potápačské práce, poupratovali, naložili výstroj a pobrali sa späť. Celkom príjemná, podarená tradičná akcia. Kto nebol, môže banovať   :o)

zapísal  Peter

Posledná úprava ( Štvrtok, 16 Máj 2013 11:06 )