Richňava 9-10.11.2012 Richňava 9-10.11.2012 Richňava 9-10.11.2012

Potápačská chata pri Richňavskom tajchu 9.-10. novembra 2012

Už tradične sme sa v neskorú jeseň zišli na potápačskej chate pri Richňavských tajchoch. Tento raz to vyšlo na 9-teho novembra. Naše obvyklé stretnutie na tejto lokalite sa aj napriek počiatočným problémom so zabudnutým grilom a kanistrom s benzínom vydarilo. Zabudnuté maličkosti priviezol Laco s Palom, ktorý dorazili trošku neskôr. Hoc sa to spočiatku tak nejavilo, ich oneskorený príchod nám vlastne padol vhod. Po ich príchode sme mali kompletné vybavenie, aj osadenstvo. Hlavným cieľom potápačov nášho klubu bolo odsolenie výstroja, teda vyplavenie zvyškov morskej soli, po našom výlete na korálové útesy Červeného mora.  Väčšina hostí napokon nedorazila, ale Palino (mladý potápač z nášho safari v Egypte) sa snažil nám to vynahradiť.  Dokonca nás svojou návštevou poctil aj potápač z blízkeho okolia. Milan sa postaral o teplo na chate ešte pred našim príchodom, čo sme s nadšením privítali.

Len čo sme vyložili veci z auta, Mišo rozkúril gril a pustil sa s odhodlaním do prípravy pokrmov. Priebežne pripravoval studenú misu aj krájal klobásy na grilovanie. Napokon pripravil cesnakovú špecialitu (pastu z cesnaku a horčice) a hostina začala. Pokrmy neboli najzdravšie, ani najdiétnejšie, no o to viac nám chutnali. Samozrejme po celý večer, vlastne noc, sme nezabúdali ani na pitný režim. Ten je predsa pre potápačov veľmi dôležitý. Jara celý ten cirkus s prípravou jedla tak zmohol, že sa ani poriadne nenajedol a únava ho premohla. Vieme, že toho za posledný týždeň veľa nenaspal a na rozdiel od nás mal v sebe aj dosť múdrosti a šiel spať. Nenechal sa rušiť ani vrčaním kompresora. My sme teda ďalej bojovali bez neho. Keď sme nafúkali všetky fľaše (aj tie ktoré nebolo treba), vrátili sme sa do tepla chaty a pokračovali v diskusii na všetky možné aj nemožné témy. Keď už sme nadobudli dojem, že na nás už alkohol prestal účinkovať, šli sme konečne na nočný ponor. Stihli sme to len tak tak. Našťastie sa na jeseň nebrieždi tak skoro a z vody sme šli ešte za tmy. Laco mal síce trošku problém so zanorením, pretože opäť skúšal novú konfiguráciu, ale celkovo sme plán ponoru splnili. Michal na nás s baterkou v ruke dohliadal z brehu, ako voľakedy ujo Laco. K jeho pomníku sme umiestnili novú sviečku (chemické svetlo v plastovej tyčinke), aby sme si uctili jeho pamiatku. Voda bola relatívne teplá, takmer 7 stupňov až do siedmich metrov hĺbky. Žiaľ viditeľnosť na toto ročné obdobie na tejto lokalite klasicky mizerná, maximálne do pol metra. Potápanie bolo skôr intuitívne, založené na znalosti terénu. Buddy systém bez úväzku je skôr sci-fi.

Unavení ponorom a Michal premrznutý počas dozoru, vracali sme sa za mesačného svitu na chatu. Obloha plná hviezd, tráva dokonale pokrytá inovaťou. V teple chaty nás premohla únava a na pár (teda 2) hodín sme zaliezli do postelí. Nasledovali výdatné raňajky a príprava na ponor. Pred obedom sme sa teda nasúkali do našich sucháčov, ovešali výstrojom a vydali sa k vodám Veľkého Richňavského tajchu.  Jaro s Michalom sa pri pohľade na vodu rýchlo rozhodli, že ponor uskutočnia priamo popri drevenej konštrukcii na hrádzi, ktorej tu niekto hovorí "mních", niekto "kapňa". Pretože od chaty je to trochu ďaleko, rozhodli sa zneužiť Palina a odviezli sa nastrojení až na miesto zanorenia. Z Jarovho rozprávania viem, že viditeľnosť bola prekvapivo rovnaká v celom vodnom stĺpci až na dno. Teda do pol metra. Ja s Lacom sme sa rozhodli skontrolovať opäť Lackov pomníček a poohliadnuť sa po lepšej viditeľnosti opačným smerom, alebo aspoň uvidieť zopár vodných tvorov. Po počiatočných problémoch s množstvom záťaže Lacovej novej konfigurácie sa nám úspešne podarilo nielen zanoriť, ale aj nájsť predmet nášho záujmu. Úspešne sme ho našli, dočistili a uklonili sa nášmu bývalému predsedovi, kamarátovi. Niekoľkokrát sme sa úspešne stratili aj našli, no okrem niekoľko exemplárov korýtok rybničných a malých ostriežov sme nevideli nič len bahno. Takmer nočný ponor, na pravé poludnie. No niet sa čomu čudovať. Našej návšteve predchádzalo niekoľko dní poznačených intenzívnymi zrážkami a tak sa v nádrži okrem jesennej nádielky lístia ocitlo aj množstvo kalnej vody nízkej teploty, ktorá sa dokonale premiešala s obsahom nádrže.

No počasie nám prialo, bolo pekne. Nádherný jesenný deň. Po ponore sme sa občerstvili a začali baliť. Ešte sme po sebe spoločnými silami upratali a rozlúčili sa s chatou aj s vodou. A hurá domov.

Síce sa už iste všetci tešia na stretnutie, ktoré sa na tomto mieste uskutoční na jar, budeme sa však musieť stretnúť ešte pred koncom roka, aby sme dali do poriadku naše klubové záležitosti. Tak na to, prosím,myslite priatelia !

Na našu webstránku, pre Vaše pobavenie zapísal Peter

Posledná úprava ( Piatok, 07 December 2012 12:17 )