Ružín 6.5.2011 Ružín 6.5.2011 Ružín 6.5.2011

 

6. mája 2011 RUŽÍN I.
Potom, čo zmizol z nášho každodenného života tohtoročný sneh, prišla na rad naša tradičná jarná akcia na chate pri Richňavských tajchoch. Termín bol naplánovaný už minulý rok a tentoraz sa neozval nikto, kto by sa z nejakých dôvodov nemohol akcie zúčastniť. Tradične sme plánovali príchod na Richňavu v piatok popoludní s vyhliadkou zotrvať až do nedele. Väčšina z nás však už v nedeľu mala iný program, či povinnosti, tak nám na relax zostali dva dni. Termín sa blížil, všetko dohodnuté, tešíme sa...
Ako by to bolo, keby sa nám to trošku neskomplikovalo? Zrazu na poslednú chvíľu, prišla požiadavka na práce na Ružíne.  Jaro ako správny manager hneď prehodnotil situáciu a preorganizoval nám program. Výlet na Richňavu teda začneme výjazdom na Ružín. Prvý ponor v piatok nebude teda na Veľkej Richňave, ale na Ružíne. Plán teda znel: „okolo 17-tej hodiny v Banskej Štiavnici prevezmeme kľúče od chaty...“
Počasie nám neuveriteľne prialo. Cestou na východ sme sa kochali pohľadom na končiare Tatier, ešte stále zasnežených. Taktiež sme zistili, že sme k nášmu kompresoru zabudli pribaliť elektrický kábel na 380V a gril. Ako z fotografií k tomuto článku vidno, hladina na Ružín I., je ešte stále nízko, ako pri našich zimných návštevách. Chvíľu nám trvalo, kým sme sa rozhodli, kde sa pokúsime spustiť náš čln na vodu. Michal sa rozhodol, že bude svojmu tátošovi z Bavorska veriť a nacúval po paneloch popri hrádzi, kadiaľ obvykle spúšťajú svoj čln policajti, či hasiči. Všetko prebehlo hladko. Vyložili sme výstroj, čln spustili na vodu a trošku sme ho prevetrali. Aby sme si krátili chvíle čakania, striedali sme sa pri riadení člna a užívali si nádherný slnečný deň. Samozrejme, nebol by to deň na Ružíne, aby šlo všetko tak ako má. Komplikácie nedali na seba dlho čakať. Zato My sme sa načakali až až! Skupinka bezprízorných zamestnancov na hrádzi zápasila medzi potrebou uspokojiť svoje stravovacie návyky a potrebou prejaviť svoju spoluúčasť na bezradnom postávaní nad nefungujúcim systémom na upevňovanie bremena pod hladinou vody (ktoré, ako sa ukázalo, nefungovalo ani na suchu). Ešte, že sme mali so sebou Michala. Ten sa už na to nemohol pozerať, vydriapal sa za nimi hore a zistil v čom je problém. Prekvapení zamestnanci, trošku znechutení vidinou posunutej obedňajšej prestávky, súhlasne pokyvkávali hlavami s výrazom bezmocnosti nájsť riešenie. To už Michala trošku naštartovalo a pretože sme mali v pláne výlet na Richňavu, rozhodol sa nečakať ďalší týždeň na zamestancov, ale našiel provizórne (zato efektívne) riešenie a hneď ho aj zrealizoval. Privaril na zariadenie dodatočnú záťaž a obnovil tak jeho funkčnosť. Mohli sa tak konečne začať prípravné práce a My sme sa mohli pripraviť na ponor. Už pri druhom ponore sme splnili svoju úlohu a mohli začať baliť. Malo to len jednu chybičku. Bolo 17:30 h. V tom čase sme podľa plánu už mali byť na Richňave, no miesto toho sme ešte len liezli z Ružína. Slniečko nás hrialo, dosť sme toho vypotili pri ponoroch a činnostiach s tým súvisiacich. Michal sa teda podujal dozerať na náš pitný režim. Ten je dôležitý. Vo vodách Ružína vychladené nealkoholické nápoje v nás len tak zasyčali. Keďže všetko dobre dopadlo, aby sa nám lepšie balilo, dobre padol aj vychladený liečivý nápoj od Jána Bechera. Michal po počiatočnom popichovaní odovzdal vedenie motorového tátoša do rúk Lacovi, aby mohol koštovať Karlovarskú medecínu. A veru dlho nám nevydržala. Iba do Košíc. Tam sme museli zamieriť, aby sme náš klubový majetok rozšírili o ďalší napájací kábel ku kompresoru. Zhodli sme sa i na tom, že by nebolo márne, keby sme si zaobstarali aj gril. Tak sa aj stalo. Samozrejme Michal musel neschopným predavačom vysvetliť, čo by mali robiť a kde je ich miesto. Isteže sme sa zastavili aj v predajni potravín, doplniť zásobu tekutín a liečivých nápojov. To nám ta cesta do Štiavnice potom pekne ubiehala. Akúsi ešte sladšiu náhradu, za Becherovku, čo sme Lacovi spotrebovali, sme napriek hustote a nechuti, cestou do Štiavnice takmer celú vypili. Okolo pol jedenástej sme sa konečne ocitli pred domom, kde nás už túžobne očakával Milan s kľúčami od chaty. Napokon, sme predsa len na tú chatu dorazili v piatok, len trošku neskôr...